Historický exkurz

Tieto nepochybne veľmi atraktívne javy zostávali po tisícročia výsadou prírody bez toho žeby ich mohol človek cielene vyvolávať. Túžba alchymistov po skrotení svetla do útrob sklenenej krivule tak zostávala dlho iba chabou snahou ako napokon celá rada ich ďalších snažení.

Táto situácia sa tak trochu zmenila v roku 1669, kedy hamburský alchymista Henning Brand objavil fosfor destiláciou moču. Zeleno svietiaca voskovitá látka sa stala na dlhú dobu objektom fascinácie a záujmu mnohých učencov, ale aj potulných cirkusantov brázdiacich európske šľachtické dvory pre pobavenie.

Omnoho silnejšia vlna záujmu vedeckej komunity o luminiscenčné javy nastáva s rozvojom chémie v devätnástom storočí a najmä potom v storočí dvadsiatom. Systematická spolupráca fyziky, chémie a biológie umožnila detailne preskúmať príčiny a zákonitosti toho, ako spolu interaguje  energia a hmota. Výsledkom tohto snaženia sú dnes všadeprítomné  a je ťažké si predstaviť život bez nich.

Najbežnejšie použitie luminiscencie je známe so zobrazovacej a signalizačnej techniky. Klasické televízory a PC monitory na báze katodovej trubice, ktoré dnes už patria minulosti, boli nahradené úspornejšou a dokonalejšou diódovou technológiou. Osvetľovacia technika zažíva zásluhou LED technológií podobné revolučné zmeny aké kedysi spôsobili prechod od sviečky k žiarovke.

Analytické využitie luminiscenčných javov otvára radu možností v skúmaní mnohých javov v chémii a biochémii, pri geologických prieskumoch, forénznej analytickej chémii, medicíne a podobne.

Dnes sa technológie využívajúce znalosti interakcie hmoty a žiarenia stále viac a viac uplatňujú vo vývoji stále širšieho spektra technológií siahajúcich od medicínskej diagnostiky cez osvetľovaciu techniku až k vývoju nových inovatívnych materiálov, napríklad lacných a vysoko účinných solárnych článkov, ktoré môžu hrať významnú rolu v transformácii energetiky 21. storočia.